Dnes je zrovna v evanjeliu známy príbeh o tom, ako Ježiš uzdravil sluhu vojaka, ktorý ho o to prosil. Tento stotník hovorí známe slová, ktoré opakujeme aj my na každej svätej omši: Povedz iba slovo, a môj sluha ozdravie, hovorí vojak. Povedz iba slovo, a duša mi uzdravie. A tak sa dnes pýtam samej seba, verím tomu aj v skutočnosti?

Predtým, ako vojak toto povedal, hovorí Ježišovi, že nie je ani hoden toho, aby Ježiš prišiel do jeho domu. Vie však, že stačí Ježišovo slovo a veci môžu byť úplne inak. Keď Ježiš vidí túto obrovskú vieru, vyzdvihne ju a my už vieme, že keď sa vojak vráti domov, sluhu nájde zdravého. 

Ježiš je ten, ktorý uzdravuje aj dnes. Túži uzdraviť naše bolesti a trápenia duše. V žalme sa píše, že Boh je blízko tým, ktorí majú zlomené srdce. A On veľmi dobre našej bolesti rozumie, pretože sám si prešiel bolesťou. Jeho telo i srdce bolo doráňané a strápené. Vie o bolesti viac, ako si my vieme predstaviť. A takisto vie oveľa viac o láske, pretože to bol On, kto dal láske význam a ukázal, čo znamená skutočne milovať. Mal na sebe korunu z tŕnia, aby sme my mohli nosiť veniec radosti namiesto popola. 

A práve tento blízky Boh, ktorý tak veľmi rozumie bolesti, rozumie aj Tvojmu srdcu a tomu, čo je v Tebe zranené. Možno ju neodstráni mávnutím čarovného prútika, akoby sme to niekedy chceli, ale je ten, ktorý leje olej lásky do našich rán, tíši našu bolesť a uzdravuje ju svojou blízkosťou a prítomnosťou. 

Tak by som teba i seba chcela pozvať tento mesiac k tomu, aby sme sa nebáli prichádzať aj s našimi bolesťami a zraneniami, a vedeli ich odovzdať Tomu , ktorý zotrie každú slzu z našich očí