Tento novembrový print z tohtoročného kalendára možno už viacerí poznáte. Keď som tvorila minulý rok kalendár, (a takisto to platí aj teraz) väčšinou mám nejaký obraz a k nemu mi nejak napadne slovo, alebo myšlienka. Priznám sa, že nie vždy rozumiem, že prečo práve toto slovo, ale tak nejak sa nechávam v tom celom viesť a až s odstupom času vidím, ako tie slová boli pre mňa výstižné. 

Mám veľmi rada jeseň. Som októbrové dieťa a milujem farby. Mám rada dlhé prechádzky v prírode a tie dni, keď si vezmem so sebou teplú kávu a obľúbený sveter, ale nie príliš hrubý, pretože ma ešte zohrievajú posledné lúče slnka. To je pre mňa október, môj obľúbený mesiac. A potom prichádza november. Všetky tieto nádhery jesene zrazu vystrieda tma, chlad a pre mňa aj smútok. Hneď prvé dni si pripomíname tých, ktorí už od nás odišli… a niektorí až príliš skoro. Ako dieťa som si zažila stratu môjho najobľúbenejšieho a najviac blízkeho človeka. Každý, kto si podobnou stratou prešiel, rozumie tomuto smútku srdca a aj tomu, že čas nemusí zahojiť všetky rany. 

Pozerám sa na novembrovú ilustráciu a vidím list, ktorý som si najprv namaľovala preto, aby som si zlepšila techniku tieňovania. Až dnes tomu začínam o trochu viac chápať. Tiene sú rovnako súčasťou obrazu, ako svetlé stránky. Ak by nebolo tieňov, obraz by nemal hĺbku. A práve v nej, a v mojej vlastnej bolesti, si čítam Ježišove slová: vo svete máte súženia, ale dúfajte, ja som premohol svet. 

Ježiš vedel, že prídu straty a že to bude bolieť. Bol to muž, ktorý sám poznal bolesť. Vedel, že prídu búrky, ktoré otrasú našou vierou a predsa dovolil, aby listy opadli a tiene doplnili obraz. A v tom celom mi zanecháva jeden dôležitý odkaz: dúfaj. Maj nádej. Nehovorí prázdne slová o tom, že bolesť nebude. Hovorí, že bude, ale aj to, že On v tom celom bude so mnou. A že ani bolesť nebude trvať navždy, pretože príde deň, keď z očí zotrie každú slzu. A to je moja nádej. Že aj tí, ktorí odišli, neodišli navždy. A že mám pri sebe niekoho, kto porazil smrť. Nie na chvíľu, ani na dve, ale raz a navždy. 

A tak, aj v strate a súžení, budem dúfať, pretože ten, ktorý je so mnou je silnejší ako tento svet a bolesť, ktorú tu máme